anubis

Uprostred modrého pomaranča,
s tučným červom na dlani,
sedíme mierne opití,
s úsmevom vrahov na tvári.

Zelené zvratky samoty,
tíško schnú mi pri nohách.
Teba obchádzajú mrákoty,
sťa mraky vrchy na horách.

Nie som tam, kde mávam byť,
možno nemám dôvody.
Občas chcel by som ti zhniť,
a prísť na tvoje podvody.

Si sťa reťazová píla,
čo srdce roztrháva na kusy.
Možno si svoj sen snila,
a na mne robila si pokusy.

Krvavé slzy mi tečú po lícach,
a potkan nežne líže ich.
Stretávam mŕtvych v uliciach,
a strácam z toho dych.

Svet stráca farby života,
ktosi mi dúhu ukradol.
Zo mňa chceš mať robota,
a tak som ti z neho vypadol.