Je tma a ty tíško sedíš sama,
čas plynie nocou a čosi jemne tiká.
Stále si dieťa a sladká dáma,
životom z teba snáď i žena vzniká.
Nad tebou stojím,
hoc vidieť ma nie to.
Trochu sa bolím,
Ten, čo schladí ti mžno telo,
kým obchádzať budem ťa tmou.
Do očí hľadieť mi budeš snáď smelo,
do očí zaliatych tajomnou hmlou.
Krídla ti zmrznú tým chladom tajomným,
uletieť nebudeš mať kam.
Chrániť ťa budem pred vrahom nájomným,
schovám ťa niekam ku hviezdam.
Ruka sa zachveje túžbou mocnou,
dotknúť sa tajomna večnosti,
Ja však zmiznem s rosou rannou,
nechajúc teba v starosti.
Slnko máš v kapse,
kým noc je blízko.
Na nohách kapce,
v pohľade hmilsto.
Ostávaš s ránom,
ja však zas idem.
Som svojím pánom,
možno raz prídem.
Komentáre
...
:))