anubis

V pohári vína zrnko,
pálivé sny človeka.
Na dlani studené slnko,
uprostred hlúposť praveká.

Stojíš na kraji kruhu,
slza z oka vyteká.
Si jediná svojho druhu,
a krv ti telom preteká.

V tráve je lienka stratená,
a mravce brúsia si zuby.
Psia tlama jemne spenená,
besnota tečie im z huby.

Na vodítku drží ich život,
a hľadí ti priamo do očí.
Letíš si časom sťa pilot,
kým zasa ťa ktosi vytočí.

Na tele čierna bodka,
znamienko skryté v skrytosti.
Raz si sa už potkla,
od vtedy si v mojej milosti.

Pri bodke hladké brázdy,
predstavy slinou máčané.
Ostávam v tebe navždy,
minúty sú tým zrátané.