anubis

Zabudla na slušnosť,
stratila vieru.
Kašľala na cudnosť,
neznajúc mieru.

Vyhnal ju z raja,
stratila večnosť.
Tichúčko spala,
neznajúc radosť.

V temnote s diablom,
hrala si kolky.
Deň začal ránom,
bolo ich stovky.

Smilnila rada,
neznala mieru.
Veď bola mladá,
nemala vieru.

Skazená večnosťou,
po krvi dychtí.
Pijúca s radosťou,
tok krvi rýchly.

Našiel ju stojacu,
v rozcestí smrti.
Spravil ju horiacu
Nech si tam smrdí.

Priečiť sa nestihla,
bol som k nej krutý.
Keď ticho horela,
nebol som smutný.