Uprostred zimného šera,
Na miestach prísne súkromných.
Stretla sa moja viera,
Uprostred večernej rozpravy,
v momente príjemne vzrušivom.
Skúsil som reparát z opravy,
pri srdci tvojom bušivom.
Cítil som tvoje jemné chvenie,
i súboj vnútorných pochodov.
Zhmotnili sme chvíľkovo snenie,
bez štúdie tantrických návodov.
Sladká hra naších prstov,
utkala zas nádherné chvíľe.
Sedeli sme si tam bez slov,
a piesok času sypal nám míle.
Bolo to omnoho sladšie,
než ako to vo sne býva.
Dotyky boli hladšie,
si nežná sťa ranná víla.
Čas zas preťal momenty večnosti,
a chvíľa lúčenia k nám padla z neba.
Chvíľu chutnali sme plody mladosti,
a dávali sme tomu druhému seba.
Teraz ti na diaľku báseň tvorím,
o nádherných chvíľach večnosti.
A túžbou ich opäť zažiť horím,
momenty našej nežnej radosti.
Komentáre
:) oooo pekné
donesú k ušiam zbavených tiesne,
nech momenty lásky sa vrátia,
bo večnosť bez nich je krátka:)
dia, netušila som,
Anubis, tebe pridávam ďalšiu pochvalu do zbierky :o))
anubis, výborne
a musím pochváliť aj Diu :-)
:) las, kaktus
dia, pokiaľ sú na tvojom blogu