Zrnko prachu vo vesmíre,vygrcaný múčny červ.
Hlien horolezca na Pamíre,
v rane hnijúci nerv.
Pocity v krabičke od topánok,
miesto šnúrok spiaci had.
V slzách utopený spánok,
v umývačke plesneje nám riad.
Body zlomu utopené v liehu,
konzervované spomienky otcov.
Stojím na vyľudnenom brehu,
a čaká ma ďalší prázdny doslov.
Metamorfózy ľudskej túžby,
jej premena na povinnosť.
Vyschol prameň asi navždy,
daň za detskú naivnosť.
Komentáre
uz tri roky ta citam, je to cim dalej tym viac vytribenejsie...
Ten spiaci had miesto šnúrky je úžasný... Máš krásne metafory, Anubis.
Po tom všetkom, prameň asi nezvlne...
Prameň asi nezvlhne...
...
Život Ti napísal
Z prachu hviezd zrodí sa
bezmenný element.
Opľutá bohyňa
requiem skladá.
Show bola prepadák
opona padá.