Na piesku otlačené telá,
kúsky pravdy na perách.
V mušli uzavretá viera,
spomienka stojí vo dverách.
Párik bláznov vo vetre,
bradavky mrazom vztýčené.
Projekcia spomienok v metre,
lono tou túžbou pálené.
Obrazy dlaní na dlaniach,
pevné dotyky vášne.
Milovanie na svahu na saniach,
veci, čo bývajú vážne.
Uprostred peniaceho príboja,
súboj dvoch vášnivých pier.
Odvážni sa túžby neboja,
ich telám nevládne mier.
Voyéri lásky sú anjeli,
píšu si čiarky do bloku.
Kto s kým kam zamieri,
by skončil zajatý v rozkroku.
Komentáre
nuuudaaaaa
aky fanclub tu motas
mŕtvy boh
berie všetko
hoc aj vzdychy neukojených spotených žien
A ten skvelý pocit moci, zašliapnutia nehodných...
deń za dňom,nástojčivo démonicky sa ozýva
sorry, ale fakt to neustale dieravenie zenskeho lona,tiie pluvance na krasu, na posvatnost lasky su in?
ano,Anub je basnik...ale zabrzdeny,uväznený v klietke...
kedysi pisal inak...
anub
ehm jana,
Anub božský
každý deň sa v básni vŕtam
a čoraz väčšou túžbou
po tebe vzdychám
už som ako tie ženy spotené,
ach božský- mať tak Tvoju ruku na mojom holom
depilovanom kolene!
...
Dieťa spiace v horúčke,
ležiaca žena,
čakaním unavená.
Vlasy na obývačkovej poduške.
Z neba padá letný dažď,
nocou spomalený,
Vchádzaš sám tam kde máš,
k ležiacemu telu ženy.
Vstúpiť doň celý -ach to by si chcel,
živiš i spaľuješ túto preukrutnú túžbu
kým ona dýcha ,Ty vidíš svoj cieľ,
čakajúcim prsiam, ústam ,jamke na krku
urobiť službu.
....
pokračovanie je vo fantázií náhodného neopatrného čitateľa :)
jj,neviem,kto si zelal v tomto svete dualitu. ak už raz je, nech slúži- a nepribíja na kríž...