anubis

Krájaj si ma jemnúčko,
ihlou srdce celé dobodaj.
Nadávaj mi tichúčko,
pomstu na mne vykonaj.

Som zrnko prachu,
vetrom po zemi váľané.
Bez pocitu strachu,
tvojou rukou krájané.

Paradoxy ľudských osudov,
šachovnica bez figúrok.
Bez srdca stávaš sa obludou,
a odsypeš mi ďalší rok.

Vrhačka nožov reality,
sny vo fľaši rozpúšťaš.
Život bez tripartity,
uprostred noci opúšťaš.

Opýtaj sa mojej duše,
v slzách bohov opranej.
chromý kôň cez ňu kluše,
osudu napospas vydanej.

Sám pletiem si na seba bič,
uzlíky bolesti vykrúcam.
Kľudne mi moje telo znič,
nech hradby rozrúcam.