anubis

A spomienka naň, čo rozpaľuje.

Pred tým namáčané v mede.

Možno ma opäť niekto v piesku najde...

Pokračovanie nekonečného príbehu...

Spomienky sú vynález bohov, lebo vám ostanú, aj keď lásku ukradne vietor osudu.

O strátach, čo nemávajú nálezy.

Keď básnik páli básne...

Splnený sľub...

Presýpacie hodiny odsypali ďalšiu slzu...

Vraj do tretice všetko najlepšie, tentokrát asi nie...

Nech sa okolnosti rozpustia v daždi večnosti...

Červotoč pocitov vo fľaši s formaldehydom.

Ak ste náhodou zabudli, bohovia sú známi voyeri,